Je skoré ráno a nastupujem do auta k neznámemu človeku. Štyria ľudia idú tým istým smerom. Cestujeme po R1 do Bratislavy. Šofér sa s jedným spolucestujúcim pozná a rozprávajú sa. Po ich rozhovore prišli na rad štandardné otázky a zoznámenie sa. Opýtal sa : “Čo robíš a prečo cestuješ do Bratislavy ? ”Poviem, že idem do práce. Uznanlivo potrasie hlavou a pokúsi sa nadviazať : “Veru, v Bystrici skapal pes. Nie je tam poriadna robota”.

Mizneme

Podobný sociálny experiment sa opakuje každý týždeň v inom obsadení. Celá posádka cestovala do Bratislavy za prácou. Zvykli sme si, že za naším “pokrmom” musíme migrovať. Ak chce človek zarobiť viac alebo získať lepšie vzdelanie či výsledky vo vede, tak je odkázaný na odchod. Nielen my deti generácie Y odchádzame z Banskej Bystrice. Poznám staršie ročníky, ktoré opatrujú starých ľudí v Rakúsku a Nemecku. Poznám strednú generáciu ktorá odchádza na dvojtýždňovky mimo krajinu. Nič nenasvedčuje tomu, že by sa tento trend mal zmeniť.

Narodili sme sa tu a vyštudovali minimálne nejaké to gymnázium. Ale čo potom ? Maturoval som v roku 2008. Po desiatich rokoch polovica mojich bývalých spolužiakov žije v zahraničí. Približne štvrtina žije v Bratislave a štvrtina ostala v Banskej Bystrici a okolí. Je prirodzené, že za lepším vzdelaním a lepšou plácou sa premiestňujeme smerom na západ. Na druhej strane prichádzame o cenné lokálne bohatstvo. Štát investoval do nášho vzdelávania a náš zosobnený kapitál vyvážame za hranice regiónu a krajiny. Mesto sa vyľudňuje a stráca tak vzácne ľudské zdroje. Za posledných desať rokov sa počet obyvateľov Banskej Bystrice znížil o približne tri tisíc. Zatiaľ čo v roku 2002 žilo v meste viac ako 82 000 obyvateľov,  dnes je to menej než 77 000.

Je to až také zlé ?

Jeden z makroekonomických ukazovateľov zobrazujúcich ekonomický stav nášho mesta je stavebná činnosť. Stavebná produkcia v našom okrese od krízy stagnuje. Podľa najnovších čísel štatistického úradu sa v roku 2017 v porovnaní s rokom 2016 znížil počet dokončených bytov o 155 jednotiek, čo predstavuje pokles o 39,4 %. V minulom roku sa začalo stavať aj o 375 bytov menej, čo je pokles o 59,5 %. Podľa ročenky stavebníctva sa náš kraj dlhodobejšie drží na chvoste stavebnej produkcie medzi krajmi. Náš kraj patrí medzi najchudobnejšie časti Slovenska. Ukazuje to napríklad podiel HDP na obyvateľa, kde patríme spolu s prešovským krajom na koniec tohto “rebríčka”. Hrozivo pôsobí zistenie inštitútu INEKO, podľa ktorého podiel ľudí ohrozených chudobou rástol v rokoch 2005 až 2015 najviac v našom kraji.

Ale vráťme sa do nášho mesta, ktoré je ťahúňom kraja. Keď sa pozrieme na vývoj nezamestnanosti, vidíme za posledné roky pozitívny trend. Zatiaľ čo v marci 2014 bola nezamestnanosť v okrese 10,5 %, dnes je takmer pri 4%. Za poslednú dekádu rástli aj mzdy zamestnancov. Zatiaľ čo v roku 2009 bola priemerná nominálna mzda okolo 750 eur, v roku 2016 dosiahla hranicu 1000 eur. Do akej miery ale čísla zodpovedajú realite ? Tvorba nových pracovných miest sa v okrese radikálne nezvýšila. Nemali sme inú možnosť, než migrovať za prácou do Bratislavy, iného regiónu alebo zahraničia. Za poklesom nezamestnanosti v našom meste preto nehľadajme zvýšenú tvorbu pracovných miest, ale aj ekonomickú migráciu a demografické zmeny.

Prečo len Orange a O2 ?

Pamätáte si ako Róbert Fico pred 2 rokmi oznámil, že do priemyselného parku v Šálkovej príde nový investor a preinvestuje 89 miliónov Eur ? Už vtedy mu skoro nikto neveril a ak veril, tak veľmi neisto. Už vtedy sme písali o potrebe podobnej investície, ktorá by nášmu okresu a kraju veľmi pomohla. Z pôvodne veľkých plánov ostal len mini projekt, s ktorým sa už mesto radšej nechváli. O investíciách zo zahraničia sme veľa počuli. Konečnou lokalitou zahraničných investorov sa však stali ostatné kraje. My zatiaľ len dúfame.

Podľa správy rozvojovej agentúry SARIO o centrách podnikateľských služieb je v každom krajskom meste, okrem toho nášho, aspoň jedno centrum zdieľaných manažérskych služieb. IBM, Henkel, Dell, T-Systems či Lafarge Holcim sú najväčší zamestnávatelia v tomto sektore. Za posledných 15 rokov na Slovensku zažil tento sektor veľký boom. Podobných centier, ktoré poskytujú podporné služby v rámci svojej podnikateľskej skupiny je na Slovensku viac ako 60 a zamestnávajú viac ako 30 000 ľudí. Centrá hľadajú mladých ľudí s vysokou školou ovládajúcich cudzie jazyky. Skúste si tipnúť koľko takýchto centier vzniklo, podľa správy, v našom kraji ? Slovom nula. Prečo je to tak? Ja môžem len konštatovať, že je to veľká škoda pre naše mesto a región. Ušiel nám vlak, ktorý už nebude možné dobehnúť. Vďakabohu aspoň za spoločnosti Orange a O2, ktoré zamestnávajú niekoľko stoviek ľudí.

Nová rezidencia a nákupné centrum nás nespasia

Aktuálne sa na území mesta stavia nákupné centrum Point a plánuje sa celková prestavba a prerod areálu Slovenky. Výstavba a developerské stavebné projekty majú istú zotrvačnosť. Môžu na istý čas pomôcť zamestnanosti a vytvoreniu nových pracovných príležitostí, ale nové rezidenčné byty a obchody z dlhodobého hľadiska nedokážu naplniť rodinný rozpočet rodín a byť dôvodom na to, aby absolvent univerzity ostával žiť v Banskej Bystrici.

Bude sa to musieť dať inak

 Minulý rok sa začalo vo veľkom hovoriť o kreatívnom a kultúrnom priemysle. Dom kultúry mal byť epicentrom umenia, dizajnu a kreatívnej tvorby. O veľkých plánoch Martina Pechovského a politikoch sa prestalo rozprávať a z pôvodne smelých plánov ostal celý projekt v intenciách centra ÚĽUV. Ako to celé dopadne sa ešte len uvidí. Myslím si, že táto iniciatíva naznačila akým smerom by mohla prebiehať “transformácia bystrického priemyslu”. Okrem kreatívneho priemyslu to môže byť IT sektor, malé podnikanie a turizmus.

Nikdy nebudeme Sillicon Valley alebo slovenským Toskánskom, ale aspoň sa o to môžeme pokúsiť. V meste a regióne máme tvorivých a šikovných ľudí. Zaujímavé nápady bolo možné spoznať napríklad na Startup Weekende vo februári. Na podujatí najviac zaujala aplikácia Môj pes, ktorá by pomáhala majiteľom psíkov o ich starostlivosť. So zaujímavým podnikateľským nápadom prišli nadšenci 3D tlače, ktorí začali vyrábať formičky. Viac na formicky.sk . Alebo kreatívni Banskobystričania Matúš a Mery, ktorí stoja za projektom/produktom Tancúch – univerzálna balančná podložka pre zábavu i cvičenie. Podnikateľskí nadšenci a ľudia s nápadmi vedia nájsť podporu a pomoc. V meste nájdeme coworking oblok alebo LINK CoWorking. V Sásovej funguje podporné a vzdelávacie centrum Busineess innovation center.

Nevzdávať to

 Verím, že zmeny sa dejú postupne a tvrdou a vytrvalou prácou. V súčasnosti máme nový vietor na župe, ktorá deklaruje, že bude aktívne podporovať sociálnu ekonomiku kraja, malých lokálnych podnikateľov a turistický ruch v kraji. Kraj v spolupráci s mestom a agentúrou pre rozvoj investícii a obchodu SARIO môžu aktívne pokračovať v nachádzaní investora pre náš región. Kreatívci a podnikatelia majú podhubie, ktoré spoločne s mestom a s eurofondami môžu viesť k synergiám, ktoré v blízkej dobe môžu vytvoriť pridanú hodnotu a motiváciu ostať a žiť v Banskej Bystrici. Záleží to na nás a aj od toho, koho si v najbližších komunálnych voľbách zvolíme za primátora a do mestského zastupiteľstva.

Autor je zakladateľ blogu bystrickeveci.sk, vyštudovaný právnik a ekonóm, ktorý je citlivý na nespravodlivosť a nebojí sa mať vlastný názor. Nie je platený žiadnou organizáciou, nie je súčasťou žiadnej mimovládnej organizácie ani členom politickej strany.

Za o.z. Bystrické veci

David Kapusta