Burina, rozpadávajúce lavičky a jedinečné panoramatické výhľady na mesto. Pred 6 rokmi by sme viac na amfíku nenašli, snáď len staršie generácie by si spomenuli na veľa príjemných chvíľ, ktoré tu kedysi prežili. Dnes je amfiteáter živý a funkčný.  Vzkriesenie a život  priniesla paradoxne nová generácia, ktorá spoznala genius loci tohto miesta len cez rozprávanie starších a dobové fotografie. Za oživením amfiteátra stojí kopec inšpiratívnych a iniciatívnych ľudí. Úspech sa rodil ťažko a dlho. Rozprával som sa s Jurajom Havlíkom, ktorý je pre mňa dôkazom toho, že byť aktívny a angažovať sa má zmysel.

Kde a kedy vlastne vznikla predstava, že by koncept amfiteátra mal mať význam a využitie aj v 21. storočí ? Prečo ste si mysleli, že  koncept amfiteátra nie je prekonaný? Ako sa to začalo?

Som presvedčený, že tá predstava vznikala vo viacerých hlavách, aj že v niektorých nikdy nezanikla. V mojej hlave vznikla asi v roku 2010. Vtedy sme ešte s neformálnou skupinou Ľudí spája(ť_je )umenie chystali druhý ročník cementártne – festivalu umenia v bývalej nákladnej stanici cementárne. Koncept _ártní bol o oživovaní zabudnutých priestorov umením (www.artne.sk), a tak vznikla predstava doplniť prevažne hudobno-divadelno-výtvarnú cementártňu o filmovú amfiteártňu. Pamätám si prvú prechádzku s kamarátmi asi v auguste 2010 po zarastenom amfíku. Bol som nadšený z tej polohy nad mestom i v horách, aj z rozmerov plátna a hľadiska, snívajúc o zašlej sláve tohto priestoru, s neschopnosťou pochopiť prečo je amfík nevyužitý. To leto sa mi nakoniec nepodarilo presadiť dvojdňový prenájom, ale v roku 2011 sme už na amfiteátri premietali. Možno to bol práve opätovný neúspech získať krátkodobý prenájom v roku 2012, ktorý spustil zaradom petíciu, návštevy mestského zastupiteľstva, koncerty na námestí, týždeň urbanizmu so študentami a študentkami architektúry, až po založenie O.Z. za! amfiteáter. Ako som ale spomínal, napr. Lánikovci, súčasní prevádzkovatelia (KOLOTOČE s.r.o.), už pred rokom 2010 viackrát ponúkali PKO i Mestu, že sa o amfík postarajú. Aj poslanec Milan Lichý často upozorňoval na stav amfiteátra. A určite aj ďalší, o ktorých neviem.

Amfiteáter je dnes využívaný a čiastočne zrekonštruovaný.  Minulé leto prišlo na premietanie dokonca 700 ľudí a priestor ožíva nie len koncertne, filmovo, ale je aj dejiskom rôznych eventov. Znie to ako príbeh so štastným koncom. Aké boli najväčšie body zlomu a zároveň aj prekážky pri aktivizovaní a “boji” za amfík ?

 Áno, pokiaľ sa na to pozerám z pohľadu vyše štvorročného boja za záchranu amfiteátra, kedy to miestami ozaj vyzeralo, že sa to nepodarí, tak podpísanie nájomnej zmluvy na 30 rokov je naozaj šťastný koniec. S tým samozrejme súvisí aj radosť z prvých podujatí a ich návštevnosti. Na druhej strane, z pohľadu obdobia, ktoré nasleduje po podpísaní zmluvy, je to predovšetkým šanca či príležitosť, a s tým súvisí aj zodpovednosť a veľa veľa práce. Teraz je na KOLOTOČE s.r.o., aj na O.Z. za! amfiteáter, a na ďalších, ktorí chcú amfíku pomôcť, aby dokázali, že nejde o prekonaný koncept. Samozrejme, i spolupráca Mestu tu je nevyhnutná. Za šťastným koncom sa ale čas nezastaví. A ja si myslím, že s ním sa nezastavia ani ľudia, ktorým amfiteáter z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Dodnes sa napr. pýtam, aká motivácia je za víziou stavať druhý amfiteáter pod pamätníkom SNP, ktorá bola prezentovaná koncom minulého roka? Vplyv, moc, peniaze, ale stačia len iné názory, hodnoty – to všetko sa miesi aj v kotli pod Urpínom, a amfiteáter si nezíska imunitu 30 ročnou zmluvou, aj keď ja a mnohí ďalší by si to priali.

Čo sa týka bodov zlomu, tých bolo viacero, a niekedy boli zároveň aj prekážkami, ktoré paradoxne (alebo práve preto) aktivizovali. Rozhodne už spomínané prvé premietanie v roku 2011 ako dokázanie nemožného. Ale predovšetkým zrušený krátkodobý prenájom v roku 2012, a súvisiace anti-amfíkovské argumenty, zrejme inšpirované tričkom od Kompótu – nevieme, nedá sa, nie je záujem... Ďalej bolo motivujúce podpísanie Memoranda, hoci nezáväzného aktu, ale predsa len akejsi reakcie a nádeje zo strany Mesta, kedy sme ako neformálna skupina oficiálne dostali 3 mesiace na navrhnutie koncepcie využitia amfiteátra, financovania rekonštrukcie a na nájdenie potencionálneho záujemcu o prenájom. Kľúčové bolo určite vyhlásenie verejno-obchodnej súťaže na prenájom amfiteátra zo strany Mesta na jeseň roku 2013. Aj keď nastavenie podmienok som považoval za nesplniteľné, firma KOLOTOČE s.r.o. sa predsa len prihlásila a nájom bol úspešne odhlasovaný. A to by nešlo, keby na strane Mesta nebola aj vôľa.

Práve pred dvomi rokmi to už vyzeralo tak, že mesto nastavilo také podmienky v súťaži, že nebude možné nájsť vhodného nájomcu objektu. Prečo sa to nakoniec zvrátilo?

 Ako som spomínal v prechádzajúcej odpovedi, stretli sa odvaha firmy KOLOTOČE s.r.o. spolu s vôľou na strane Mesta. Dodnes však mám pocit, že pôvodné nastavenie podmienok odzrkadľovalo skôr motiváciu nech sa nikto neprihlási do súťaže, a nie, že chceme opäť funkčný amfiteáter. Možno je táto moja interpretácia prehnaná. Veľmi ma však potešilo, že v septembri minulého roku mestské zastupiteľstvo schválilo predĺženie lehoty na preinvestovanie viac ako 300 000 €, a to z dvoch na desať rokov.

"vďaka za pomoc tu patrí nespočetným ľuďom"

Kto bol pomocou, sponzorom či inšpiráciou ? Kto Tebe a vám pomáhal?

 V súvislosti s touto otázkou by som rád zdôraznil, že neformálna skupina Ľudí spája(ť_je )umenie a nadväzujúce O.Z. za! amfiteáter, podľa mňa, zohrali dôležitú úlohu v boji za amfiteáter predovšetkým vo fáze pred podpisom zmluvy, teda medzi rokmi 2010-2014. Táto úloha sa týkala predovšetkým informovania verejnosti, komunikovania s kompetentnými a neustáleho pripomínania, že amfiteáter má svoje opodstatnenie v meste a riešenia existujú. Vďaka za pomoc tu patrí nespočetným ľuďom od mestských poslancov a poslankýň predovšetkým z Banskobystrickej alternatívy, Komunitnej nadácie Zdravé mesto, ľuďom okolo Záhrady – CNK a Divadla z Pasáže, odborníkom PhD. Kláre Kubičkovej, Ing. arch. Štefanovi Moravčíkovi, Ing. arch. Tomášovi Sobotovi a mnohým ďalším. Nehovoriac o Juliáne Dubovskej, Slavovi Sochorovi a Radovi Slobodovi, s ktorými sme zakladali O.Z., Martinovi Fabianovi a Tomášovi Ružiakovi, ktorí priniesli architektonickú perspektívu a mnohým ďalším dobrovoľníkom a dobrovoľníčkam. A aby som nezabudol, naše rodinné zázemia. Neskôr treba rozhodne spomenúť dvojicu premietačov Ivana Školudu a Michala Jasa, ktorí dodnes trávia hodiny v premietacej kabíne a doslova robia zázraky, čo sa týka rekonštrukcie pôvodnej premietacej techniky, ktorá pochádza aj z konca 60. rokov. Taktiež Zuzana Borošová, Soňa Beňová, Ladislav Bíro a dobrovoľníčky, ktoré sa pridali a podarilo sa nám spoločne rozbehnúť Letné kino na amfiteátri. To už je ale fáza po podpise zmluvy – od júna 2014. Tu rozhodne kľúčovú úlohu zohrávajú Lánikovci, teda firma KOLOTOČE s.r.o., ktorá si zobrala na seba zodpovednosť prenájmu a realizuje investície, rekonštrukciu a prevádzku amfiteátra. Veľmi pomohol aj Rasťo Škrinár a kolektív s festivalom Rockscape, ktorý otváral amfiteáter a mnoho ďalších ľudí, ktorí sa snažia programovo obohatiť amfík.

Myslíš, že súčasné zastupiteľstvo a vedenie mesta pristupuje k vašej iniciatíve pozitívnejšie? Vedel by si to porovnať?

 To asi neviem vyhodnotiť. Počas aktivizovania sa za záchranu amfiteátra sme boli s Mestom rozhodne viac v kontakte ako dnes, kedy komunikácia predsa len prešla priamo na nájomcov.

V akom ste vzťahu vy O.Z. za! amfiteáter so súčasným nájomcom  KOLOTOČE s.r.o ?

 Súčasný nájomca je teda už niekoľkokrát spomínaná firma KOLOTOČE s.r.o. My ako O.Z. za! amfiteáter organizujeme predovšetkým Letné kino na amfiteátri a ďalšie občasné premietania ako snaha zaviesť tradíciu vianočných premietaní či nedávne premietanie k Dňu víťazstva nad fašizmom. Taktiež sme dali dokopy a spravujeme oficiálny web amfiteátra (www.bbamfiteater.sk) a snažíme sa nosiť nové a užitočné nápady, čoho výsledkom bol napr. aj 1.máj – ĎEŇ OTVORENÝCH BRÁN tento rok. Hoci sme formálne dnes len jeden zo subjektov, ktorý si robí na amfiteátri vlastné podujatie, naša spätosť s bojom za záchranu amfiteátra sa predsa len prejavuje aj mimo hraníc formálneho vzťahu.

"diváci a diváčky môžu tešiť na prehliadku 70mm-panoramatických filmov"

 V súčasnosti je amfiteáter miestom rôznorodých akcií, 1. mája ožil amfiteáter, kde sa stretli, tanečníci, speváci, sokoliari, umelci či kreatívci Aké akcie plánujete najbližšie? Čo môžeme očakávať ?

 Nápadov je mnoho. Ako O.Z. za! amfiteáter však momentálne nemáme kapacitne na to, aby sme popri Letnom kine produkčne zvládali zastrešiť aj ďalšie podujatia. Koniec koncov, celková dramaturgia amfiteátra ani nie je naša kompetencia. 1. máj bol experiment rôznorodosti využitia amfiteátra, a boli by sme veľmi radi, keby niektoré jeho podnety nabrali pravidelný charakter. Na to, čo sa plánuje, by lepšie vedeli odpovedať Lánikovci z KOLOTOČE s.r.o. V rámci premietaní však ako O.Z. vieme sľúbiť, že okrem druhého ročníka Letného kina na amfiteátri sa diváci a diváčky môžu tešiť na prehliadku 70mm, teda panoramatických filmov. Pôjde o európsky, ak nie svetovo jedinečnú udalosť!

Ak by Vám niekto chcel pomôcť, ako to môže uskutočniť ? Potrebujete viac finančnú podporu alebo technickú podporu ?

 Môže sa mi napr. hneď aj ozvať: havlik.juraj@gmail.com. Na amfiteátri je toľko práce a toľko vecí sa dá zlepšovať, že určite môže pomôcť podpora každého druhu, určite aj finančná, aj technická. Momentálne mám ale pocit, že najpotrebnejšia by bola pomoc ľudská, od občasných dobrovoľníkov a dobrovoľníčok až po (a to je azda najpotrebnejšie) stálych nadšencov a stále nadšenkyne – s nápadmi, energiou a chuťou sa k nám pridať v jadre O.Z.

Okrem toho, že sa aktivizuješ, tak študuješ a aj hráš výborne na gitare. O čom sú tvoje hudobné projekty? Aká je hudba ktorú robíš či interpretuješ?

 Moje hudobné projekty alebo kapely vlastne odzrkadľujú aj moje aktuálne hudobné vnímanie a prežívanie. Najstaršia je kapela Maringotka, s ktorou hráme gypsy jazz, teda francúzsky swing 30. a 40. rokov ako poctu Djangovi Reinhardtovi, v zložení dve gitary, husle a basgitara. V kapele Egreš ide o stvárnenie mojich hudobných nápadov, a to v zložení husle, gitara, kontrabas a bicie, s dôrazom na nepárne rytmy, pestré harmónie a priestor pre improvizácie. Nedávno som sa začal venovať bossa nove, konkrétne podľa vzoru Joãa Gilberta, kde sám hrám na gitaru a spievam v brazílskej portugalčine. Momentálne mám v hlave štvrtú hudobnú záležitosť, tretiu hudobnú poctu, ale neprezradím, aby som nezakríkol.

Kde vidíš amfík o 5 rokov? Kde vidíš seba? 

Ťažká otázka. Amfík by už mohol byť zabehnutým sebaudržateľným kultúrno-spoločenským priestorom, o ktorom vie minimálne každý Bystričan a každá Bystričanka, ktorí ho aspoň raz navštívili. Pestrá a pravidelná dramaturgická koncepcia s niečim pre každého a rozvíjaním kľúčových každoročných programových pilierov, aj občasných podujatí celoslovenského i medzinárodného významu. Znovuvrastanie amfiteátra ako symbolu Bystrice do hláv ľudí a vytvorenie tak akejsi symbolickej imunity –nevieme si predstaviť zbúranie Barbakanu či Pamätníka SNP podobne ako si nevieme predstaviť zbúranie amfiteátra. Jednou z kľúčových podmienok takéhoto ideálneho stavu je rozhodne veľmi dobre fungujúca vzájomná spolupráca, komunikácia a zdieľanie stratégie medzi Mestom a nájomcami KOLOTOČE s.r.o.

A kde vidím seba o 5 rokov? Vedieť sa uživiť zmysluplnou a sebanaplňujúcou činnosťou. Blízko blízkych, blížiac sa k sebe. Blízko k hudbe. S lepšou portugalčinou. Viac v prírode. Prial by som si, aby som sa mohol vidieť v krajine, ktorú neznášanlivosť a strach nezavejú na cestu, z ktorej je len veľmi ťažká cesta späť.

Autormi fotografií sú Martin Dubovský a Martin Fabian

David Kapusta