Toto je pozitívny blog o jednej bystrickej veci. Žiadny Kotleba, RKN Global, korupcia, terorizmus ani Boris Kollár. Ak ste radi šokovaní a znechutení zároveň, prestaňte čítať tu.

Ľudia spolčení v o.z. za! amfiteáter a predtým v neformálnej skupine ľudí spája(ť_je )umenie, ktorých azda nevyrieknutým lídrom je Juraj Havlík (rozhovor) sa v roku 2010 rozhodli, že v roku 2008 zavretý banskobystrický Amfiteáter Paľa Bielika (toho herca, režiséra a scenáristu, nie toho poslanca) znovu sprístupnia verejnosti. Trvalo to 4 roky, ani si neviem predstaviť aké boli úmorné. Tesne pred Vianocami roku Pána 2014 premietli prvý film po znovuotvorení.

No a predvčerom (2. augusta ’16, ak by ste tento text čítali neskôr, ako bol písaný) sme boli na amfíku, na filme Učiteľka.

Najnovší česko-slovenský počin Jana Hřebejka nateraz opomenieme. O ňom sa napíše ešte veľa, lebo je skvelý. Veď už v Karlových Varoch si Zuzana Mauréry stihla prevziať ocenenie za najlepší ženský herecký výkon. Právom.

Mnohí si mysleli, že ten nápad s amfiteátrom je mimo misu a nevyjde to. Že doba premietania pod holým nebom je preč. Ja som našťastie patril medzí tých, ktorí o.z. za! amfiteáter držali palce. Bol som rád, keď som sa dozvedel, že možno raz sa opäť bude nad Ekonomickou fakultou premietať. Aj keď amfiteáter je pre nás – Kino v bazéne – konkurencia. A dosť veľká, a tak je to správne.

„Návyky súčasných Banskobystričanov sú také, že sotvakto je ochotný
ísť cez pol mesta s dekou pod pazuchou na filmové predstavenie.“
– bývalý primátor Peter Gogola, marec 2013.

Ten pohľad na 1 700 ľudí, ako sedia na lavičkách a čakajú na film, zanechal vo mne väčšiu stopu ako som si myslel. Je priam až neuveriteľné, že nie každý v tomto meste musí sedieť v Cinemaxe, či v Café Pub Eva. Síce sa považujem za dieťa Západu a fanúšika kapitalizmu, ale som rád, že z času na čas sa vieme vymaniť zo zovretia konzumu. Ten pocit, ktorý človek zažije na tom mieste, na takom filme, s priateľmi je úchvatný. Ďakujeme.

Preto prosím, aj nabudúce sa spolu vymaňme a príďte na Sedem Statočných, aj na Zem, ktorá hľadá svoje nebo, aj na Osvietenie, aj na Lásku (tú naozaj odporúčam). A niekedy príďte aj do Kina v bazéne (žmurk, úsmev).

Iba toľko som chcel.

Roland Maťaš

Autor je prispievateľom do Bystrických Vecí, spoluzakladateľom Kina v bazéne, absolventom Gymnázia J. G. Tajovského a študentom Masarykovej univerzity . Verí, že ľudské práva existujú, imigrantov by nestrieľal na hraniciach, verí kapitalizmu a je liberál.