Odmalička som vyrastal v prostredí, kde bol Ježiš vnímaný ako veľký sociálny inovátor a svojim učením a životom redefinoval Boží ľud. Ježiš pomáhal a stretával sa s chudobnými, deťmi , chorými a sociálne vylúčenými či cudzincami. To isté očakáva od svojich nasledovníkov, ktorí nebudú zakrývať oči pred poníženými a odmietanými. Bol som vychovaný, že je mojou úlohou sa vždy zastať slabších  a ponižovaných.  A práve LGBTI komunita na Slovensku je stále ponižovaná a patrí medzi ohrozenú minoritu, preto si myslím, že je dôležité, aby kresťania boli v tejto otázke otvorení a citliví, či dokonca boli aktívni v ochrane tejto ohrozenej minority v našej spoločnosti.

Skutočne sú utláčaní ?

Možno máte pocit, že predsa homosexuáli nie su utlačovaní a majú také isté práva. Pozrime sa čo hovoria prieskumy. Podľa prieskumu verejnej mienky v štátoch EÚ z roku 2015 patrí Slovensko medzi najmenej tolerantné krajiny vo vzťahu k  LGBT ľudom. Len 36 % Slovákov súhlasí s tým, že gejovia, lesby a bisexuáli by mali mať rovnaké práva ako heterosexuáli. Európsky priemer je 71 % a 36 % je najmenšie číslo spomedzi štátov únie.  Alarmujúca z právneho hľadiska je skutočnosť, že podľa Eurobarometra až 55 % ľudí na Slovensku nesúhlasí s tým, aby gejovia, lesby a bisexuáli mali rovnaké práva ako heterosexuáli, oproti 11 % priemeru v EÚ. Zarážajúca je aj skutočnosť, že iba 38 % respondentov považuje diskrimináciu z dôvodu sexuálnej orientácie za veľmi rozšírenú. Priemer v rámci EÚ je 58 %.

Agency for Fundamental Rights v roku 2012 uskutočnila celoeurópsky prieskum. Na Slovensku to bolo na vzorke 1000 respondentov. Podľa tohto prieskumu až 40 % opýtaných na Slovensku uviedlo, že sa za posledných 12 mesiacov cítili byť diskriminovaní. Dotazník obsahoval aj otázky o útokoch a prejavoch násilia, ktorým príslušníci LGBT komunity museli čeliť. 40 % opýtaných uviedlo, že – v najvážnejších prípadoch – zažili fyzický útok, ďalších 8 % uviedlo, že zažili sexuálny útok. Zároveň 49 % opýtaných uviedlo, že zažili vyhrážanie sa násilím. To znamená, že takmer polovica LGBT osôb má osobnú skúsenosť s násilím a väčšina sa cítila byť ohrozená, pričom 63 % opýtaných uviedlo, že to pripisujú tomu, že sú L, G, B alebo T.

Advokátka Lucia Plaváková v reporte Q-centra dáva do pozornosti deficit  trestnoprávnej ochrany pred nenávistnými prejavmi z dôvodu sexuálnej orientácie. Upozorňuje : “Slovensko doposiaľ nebolo schopné spoločnosti vyslať jasný signál, že nenávistné prejavy z dôvodu sexuálnej orientácie považuje za neprípustné a hodné (aj) trestnoprávneho postihu, obdobne ako v prípade nenávistných prejavov z dôvodu príslušnosti k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie.” Report obsahuje aj konštatovanie, že za posledné dve desaťročia sa spoločenská klíma a tolerancia smerom k homosexuálom zlepšila, no stále upozorňuje na negatívne skúsenosti, s ktorými sa LGBTI komunita stretáva a prečo vyhľadáva psychologickú a právnu pomoc.

Čo vlastne Biblia hovorí o homosexualite ?

Rovnomenná kniha od rímskokatolíckeho kňaza, teológa a psychológa Daniela A. Helminiaka sa snaží nachádzať odpoveď na túto otázku. Autor vo veľmi svedomitej štúdii prichádza k záveru, že pokiaľ chceme vedieť či je homosexualita sama o sebe dobrá či zlá, či homogenitálne konanie per se správne alebo zlé, tak sa pre odpoveď máme obrátiť niekam inam, pretože Biblia si túto otázku nikdy nekládla. Dokonca sa zdá, že ju úmyselne prehliada ako zbytočnú. Biblia k morálke homogenitálneho správania, ani k morálke homosexuálnych vzťahov, tak ako ich chápeme dnes, žiadne priamo stanovisko neobsahuje.

Tak ako Helminiak, ale aj teológovia z  Evangelické teologické fakulty UK vo svojej štúdii upozorňujú, že Biblia nedáva jasné odpovede na súčasné problémy sexuálnej etiky. Teológovia akcentujú opatrnosť pri vytváraní autentického kresťanského postoja voči homosexuálnym partnerským vzťahom a homosexuálnym osobám. Biblia ako staroveký text je viazaná historickým kontextom a dejinná podmienenosť k biblickému svedectvu patrí. Pri výklade biblických výpovedí, hlavne ak ide o normatívne výpovede, je nutné kriticky pristupovať k možnosti prenosu týchto výpovedí či zásad do našej súčasnosti. Súčasné použitie biblických slov v ich pôvodných intenciách je neľahká úloha. Bezprostredné aplikovanie cítátov z Písma do dnešných situácii môže viesť k dezinterpretácii a vzdialeniu sa od skutočného zmyslu správy. Vedci a znalci spochybňujú dominantnú váhu starozákonných výrokov (Lv 18,22 a Dt 23,18–19) o kultickej nečistote pri vytváraní kresťanského postoja k homosexualite. Rovnako vylučujú, aby príbehy odsudzujúce “sodomské” správanie ( Gn 19, 1-9) a novozákonné výroky mali vplyv na vytváranie našich postojov. Tu možno pripomenúť, že Ježiš sa k homosexualite či homosexuálnemu správaniu vôbec nevyjadruje.

Teológovia nás motivujú k tomu, aby sme sa pri vytváraní kresťanských postojov pozerali cez prizmu kresťanskej antropológie. Aby sme biblické texty interpretovali s ohľadom na centrálnu správu Biblie, ktorou je správa o Božej láske a o spasení ľudu. Podobný prístup volí v študijných materiáloch aj Švédska cirkev – Svenska Kyrkan.  Švédska luteránska cirkev upozorňuje, že ak chceme použiť a aplikovať Biblické verše na otázky súčasného spolunažívania homosexuálnych osôb, tak je potrebné opatrne zvažovať náhľad do kontextu originálneho textu a byť citlivý k súčasnej problematike. Švédski a kanadskí luteráni po rokoch diskusií a štúdií prijali možnosť legislatívnej úpravy spolunažívania homosexuálov. Dialóg a odlišný vývoj v jednotlivých evanjelických cirkvách v otázke spolunažívania homosexuálnych osôb sledoval vo svojej diplomovej práci teológ Jakub Pavlús. Všíma si, že práve cirkvi, ktoré sú otvorené spolužitiu homosexuálov, sú pri formovaní postojov prísne biblické a založené na štúdiách obsahujúce aj sociologické a medicínske hľadisko, zatiaľ čo cirkvi, ktoré nie sú otvorené, pracujú so základným hermeneutickým východiskom, ktorým je tvrdenie, že Biblické spisy podávajú o manželstve dosť jasné svedectvo a ide o inštitút, ktorý je určený pre osoby opačného pohlavia. Pavlús si všíma legalistický etický prístup cirkví a nezverejňovanie študijných materiálov na tieto témy. Teológ uvádza, že ich východiská sú založené prísne na vybraných biblických textoch.

Tak teda choroba ?

Od roku 1992 homosexualita nefiguruje na zozname chorôb Svetovej zdravotníckej organizácie.  Odborný výskum psychiatrov a psychológov v druhej polovici 20. storočia zapríčinil zmenu vnímania homosexuality. Vzhľadom k trestnoprávnej dimenzii homosexuality možno v krátkosti pripomenúť vývoj náhľadu k tejto otázke. V roku 1950 bol prijatý  Trestní zákon  č. 86/1950 Sb., ktorý považuje pohlavný styk osôb rovnakého pohlavia za trestný čin. O 10 rokov neskôr dochádza k zmene  a Trestní zákon č. 140/1961 Sb. už neobsahuje všeobecné ustanovenie, ktoré by stanovovalo trestnosť homosexuálnych pohlavných stykov. Napriek tomu československá socialistická spoločnosť má k otázke odlišné postoje. Homosexuáli sú bežne považovaní za ľudí s perverznou úchylkou, ktorú treba liečiť. K úplnému vypusteniu § 244 dochádza po zmene režimu v roku 1990. V súčasnosti nie je homosexualita vnímaná odborníkmi ako choroba a pohlavný styk medzi osobami rovnakého pohlavia nie je trestným činom.

Viacero kresťanských hnutí a organizácií za posledných 50 rokov ma bohaté skúsenosti s reorientáciou a liečbou homosexuality. Katolícka teologička Mária Ščepková vo svojej štúdii o kresťanskom prístupe k realite homosexuálnej orientácie skúma viacero prípadov zo zahraničia, kde sa tejto téme venujú kresťania intenzívnejšie. Ščepková, využívajúc množstvo prieskumov a osobných svedectiev, upozorňuje na neúspešné pokusy o reorientáciu. Štúdia obsahuje aj mnohé osobné svedectvá homosexuálov žijúcich v heterosexuálnom manželstve a ľudí ktorí, sa o zmenu svojej bytostnej orientácie pokúsili cestou modlitby, pokánia, postorácie či vplyvom Ducha svätého a urobili všetko čo bolo v ich vnútorných silách a možnostiach. Autorka prichádza k opatrnému záveru, že “liečba” a zmena homosexuality je sizyfovská snaha. Vyzýva, aby sme boli realistickí vzhľadom na možnosť “zmeny” homosexuálnej orientácie a aby sme možnosť eventuálnej zmeny nepodceňovali, ani nepreceňovali. V závere nehovorí o možnosti zmeny, ale o spiritualite premenenia. Ide o akúsi alternatívnu cestu pre tých, ktorí chcú žiť podľa etických a morálnych pravidiel cirkvi alebo inak povedané vo veľkom zápase a hlbokom duchovnom raste. Spiritualita premeny sa nesnaží vymiesť všetky chyby a hriechy, ale spolieha sa na to, že všetko v nás má istý zmysel. Napriek tejto alternatívnej ceste je autorka veľmi opatrná a má za to, že homosexualita je mnohodimenziálny komplexný fenomén, preto ani táto cesta spirituálnej sebatranscendencie nie je univerzálna a realizovateľná pre všetkých.

Sekulárna krajina

Slovensko nie je kresťanský štát. Chvalabohu. Podľa Ústavy SR žijeme v krajine, ktorá nie je viazaná na žiadne náboženstvo ani ideológiu. Hoci preambula obsahuje zmienky o cyrilo-metodskom duchovnom dedičstve, tak zrejme nemôžeme túto zmienku používať na výklad článkového textu ústavy. Ústavný súd  sa v uznesení č. I. ŮS 30/1999 vyjadril, že “ preambuly nie sú esenciálnou náležitosťou žiadneho normatívneho aktu a sú pre posudzovanie jeho normatívneho obsahu bez právneho významu.”  Ústava v znení prvého článku nadväzuje na sekularizačný trend v Európe a vývoj ovplyvnený humanizmom.

Myslím si, že krajina, ktorá nie je viazaná na žiadne náboženstvo a jej mravoučné nariadenia, by mala byť otvorená v otázke registrovaných partnerstiev pre homosexuálnych spoluobčanov. Legalizácia týchto partnerstiev by len potvrdila dnešnú realitu. De facto homosexuálne páry v súčasnosti spolužijú a dokonca niektoré vychovávajú dieťa. Som presvedčený o tom, že legalizácia partnerstiev neohrozuje slobodu kresťanov vo vedení ich života podľa ich mravných hodnôt a princípov. Nechcem tak veľa. Chcem len dôslednú odluku cirkvi od štátu a žiť v autentickom sekulárnom štáte, ktorý bude garantovať slobodu tak ako pre veriacich, tak aj pre akékoľvek menšiny.

V sobotu som bol na dúhovom pride, pretože ako kresťan som presvedčený, že LGBTI komunita si musí prejsť svojím zápasom v našej krajine. Zdá sa, že toto presvedčenie zdieľa aj komunita Starokatolíkov v Bratislave ale aj komunita Gay-Christians Slovakia, ktorej jednotlivci sa zúčastnili prideu. Verím, že ako kresťania im môžeme v tomto zápase pomôcť, pretože aj našim záujmom by mal byť silný sekulárny štát garantujúci slobodu a ochranu každému bez ohľadu na vieru či prislúšnosť k menšinám.

Na záver si požičiam slová z biblickej knihy Príslovia, poučné slová matky kráľa Lemúela : “ Otvor svoje ústa namiesto nemého a za práva všetkých slabých. Otvor svoje ústa, spravodlivo súď a zastávaj sa práva chudobných a núdznych” Príslovia 31,8-9

Článok bol publikovaný aj na osobnom blogu autora.