Rozhovor s Bystričanom, poslancom v parlamente a mestským poslancom o jeho práci, budúcnosti a o našom meste. Rozprávali sme sa o investícii RKN Global, o odkúpení domu kultúry či výstavbe autobusovej stanici. Spomenuli sme aj  Richarda Sulíka, slovenské predsedníctvo EÚ a budúce protesty v súvislosti s kauzou Bašternák na našom námestí v Banskej Bystrici. Príjemné čítanie a pozeranie.

Čomu sa aktuálne pracovne venuješ?

Aktuálne sa predovšetkým venujem predsedníctvu Slovenska v Rade Európskej únie. Mali sme niekoľko akcií s tým spojených, naposledy minulý týždeň v pondelok sme mali tzv. predsednícky COSAC. Čo v praxi znamená, že sa stretli na pôde Slovenskej republiky, konkrétne Národnej Rady, predsedovia všetkých výborov európskych záležitostí členských štátov. Bolo dôležité rozdiskutovať niektoré najvážnejšie a najaktuálnejšie témy ako Brexit. Ukazuje sa, že veľmi dôležitou témou je stále boj proti terorizmu a migračná kríza. To sú témy, ktoré sú momentálne top. Popritom sme sa samozrejme venovali ďalšej vážnej téme, ktorá priamo nadväzuje na brexit – aká by mala byť budúca podoba Európskej únie a či jedna z nich by nemohla byť sociálna únia a keď, tak v akej podobne. Je zaujímavé sledovať ako má 28 členských štátov na túto tému rozdielne pohľady, čiže hľadať kompromis vôbec nebude jednoduchá úloha.

Vedel by si povedať viac o tom ako predsedníctvo prebieha? Akú má úlohu Slovensko a čo by malo byť našim zámerom do budúcnosti ?

Na Slovensku nie je nič menej ako začať diskusiu o tom ako má vyzerať budúca Európska únia. Zaujímavá je situácia, že Slovensko nemá celkom jasno v tom ako by to malo byť, pretože politické strany prezentujú rôzne vízie. Takže som rád, že na túto stredu zvolal minister zahraničných vecí prvý neformálny míting, kde budú rovnako ako koalícia aj opozícia a mimovladné organizácie hľadať odpoveď, čo je pre nás najprijateľnejšia pozícia v rámci budúcej Európskej únie a jej usporiadania v zmysle inštitucionálnom, v zmysle vzťahu k národným štátom – národným parlamentom. Každý z nás tam vnesie vlastný pohľad, preto sa na to pripravujeme aj my, či už ako strana SaS alebo ja osobne. Aj z hľadiska analytického, pretože ma táto téma zaujímala odjakživa od čias mojich akademických výstupov, ktoré som na túto tému publikoval. Takže toto je momentálne najdôležitejšia rola v rámci predsedníctva ktorú máme, ale samozrejme prebiehajú paralelne všetky pracovné stretnutia. Slovensko plní v tomto prípade úlohu čestného sprostredkovateľa, čo v praxi znamená, že naši ministri vystupujú v diskusiách ako predsedajúci a hľadajúci kompromis, takže je to aj organizačná stránka veci, ale aj veľmi dôležitá menežérska stránka. Mám pocit, že zatiaľ sa naši ministri v tomto smere nestratili, hoci teda tie oblasti, ktoré sledujem ja, tak samozrejme vidieť, kde sme pripravení lepšie a vidieť kde sme pripravení trošičku slabšie. Zaujímavosťou je, že v poslednom období máme rozhodovať veľmi vážnu vec v súvislosti s rybolovom, kde Slovenská republika z prirodzených dôvodov môže byť len čestným sprostredkovateľom.

..."strana SaS nijakým spôsobom nikdy nezasahovala do výkonu môjho mandátu"...

V súčasnosti si v Bystrici v mestskom zastupiteľstve ako nezávislý poslanec, zároveň si sa v minulosti profiloval ako akademik, ale nakoniec si sa dostal na kandidátku strany SaS a do parlamentu? Do akej miery si nezávislý a do akej miery si ovplyvnený názormi strany? Ako by si to vedel vysvetliť?

Je to ťažká otázka, ale my blíženci máme pomerne jednoduchú rolu v tejto súvislosti, pretože aspoň sa snažím odosobniť od toho kde a za akú pozíciu by som mal presadzovať názory niekoho tretieho. Skúsim to povedať ľudskou rečou. Ak som napríklad v mestskom zastupiteľstve zvolený ako nezávislý poslanec, tak s rukou na srdci môžem povedať, že strana Sloboda a Solidarita nijakým spôsobom nikdy nezasahovala do výkonu môjho mandátu, čiže tam reprezentujem len sám seba a vôlu voličov, ktorí ma zvolili  v obvode Rudlová a Sásová. Pokúšam sa to robiť s najlepšou vierou akou viem. To isté platí aj o mojom pôsobení v poslaneckom klube Sloboda a Solidarita. Som jeden z nečlenov strany a súvisí to s tým, že sa snažím byť aktívny najmä v zahraničných veciach, kde je podstatne dôležitejšie hľadať národný možnože nadnárodný kompromis. Nesnažím sa tam vnášať neustále nejaké stranícke alebo dokonca individuálne záujmy. Snažím sa medzi tým rozlišovať a myslím, že sa mi to celkom darí. Ak existuje nejaký konkrétny prípad, že to tak nie je, tak sa veľmi rád na túto tému aj s vami porozprávam. To je to čo ponúkam každému občanovi, ktorý mi  z času na čas pripomenie, že sedím možnože na priveľa stoličkách. To isté platí aj na akademickej pôde, moje prednášky sú verejné a veľmi rád tam uvítam akéhokoľvek občana, ktorý môže objektívne posúdiť, či tam vnášam nejaké politično alebo nie. Išiel by som sám proti sebe, ak by som to robil.

Prečo si sa rozhodol ísť do politiky? Prečo si neostal v akademickej sfére? Aký je tvoj cieľ v politike?

Priznám sa, že v istom okamihu keď som v podstate 5 rokov bol veľmi aktívny ako politológ a analytik, či už akademicky, ale aj masmediálne, tak prišiel na mňa taký akoby útlm a istá miera frustrácie, že napriek všetkej tej dobre vôli navrhovať v spoločnosti riešenia som mal minimálny, resp. žiadny vplyv na to, aby sa tieto riešenia dostali do politickej praxe.  Z tohto dôvodu, skôr alebo neskôr pochopiteľne vyplýval môj záujem aktívnejšie vplývať na tieto veci. Na miestnej úrovni to bolo relatívne jednouché, pretože tam človek môže dnes kandidovať ako nezávislý kandidát a tým pádom zostať relatívne aktívny aj ako analytik a akademik. Na druhej strane na národnej úrovni dnes nemôžete byť súčasťou NR bez toho, aby ste sa nespojili s nejakou konkrétnou politickou stranou. Pre mňa strana Sloboda a Solidarita predstavuje z tých strán, ktorá umožňuje, aby človek do nej vnášal aj individuálne názory a toto myslím občania aj cítia, že je to spoločenstvo odborníkov na konkrétne problematiky a títo odborníci sú potom nositeľmi svojich tém. Ja som takto nositeľom predovšetkým zahraničnej politiky a potom otázok reformy politického systému, čiže som vlastne ostal pri tom čo som robil ako politológ. Akurát s tým rozdielom, že dnes mám ako poslanec NR alebo aj mestského zastupiteľstva zákonodarnú iniciatívu, čiže môžem reálne tieto návrhy predkladať do politickej praxe. Tu je už potom otázka, či sa ich darí alebo nedarí presadzovať. Mojou dôležitou úlohou je, aby som sa snažil tieto návrhy presadzovať tak, aby boli čo najširšie akceptovateľné, čiže to znamená, že by aj moji politickí oponenti zobrali za svoje arugmenty prečo ísť tou alebo onou cestou. Takto som sa prehupol do druhého stupňa. Ako pre politológa je to zároveň pre mňa veľmi zaujímavá skúsenosť konfrontovať ako funguje politická teória a politická prax. Ja si myslím, že tak ako lekár nemôže ostať len teoretikom, čo znamená len učiť na lekárskej fakulte, ale mal by si reálne vyskúšať lekárskú prax. Podobne by si mali aj politológovia vyskúšať ako je to, keď čelíte nejakému politickému tlaku. Ako je to, keď sa snažíte nájsť podporu pre vlastný návrh zákona a prípade ako je to, keď návrh, ktorý ste dali, sa v tej politickej praxi ukazuje ako celkom funkčný. To všetko som zažíval a postupne zažívam a myslím, že to má pomerne zásadný dosah na moje teoretické a politologické pôsobenie na akademickej pôde.

Mesto chce mať vo vlastníctve opäť dom kultúry, vyzerá to tak, že nás to bude stať 3 milióny EUR. Ako vnímaš tento zámer a rozhodnutie?

Tak ako každý banskobystričan nevnímam to, že by dom kultúry v takej podobe v akej ho momentálne v Banskej Bystrici máme mala byť konečná štácia. Je veľkým neštastím, že dom kultúry je v takom stave v akom je. Otázkou je čo s tým ? Tu sa už mnohí banskobystričania nezhodujeme. V minulosti sa presadzovalo riešenie predaja domu kultúry súkromnému vlastníkovi, ktorý sa chystal na vlastné náklady vybudovať moderné kultúrne centrum. Toto sa neukázala ako najschodnejšia cesta. Možno to bolo aj o tom, že samotný vlastník si nespočítal, aké by mohli byť náklady na rekonštrukciu a potom na prevázdku a aké by mohol mať z toho výnosy. Dnes toto bremeno preberá na seba mesto Banská Bystrica  za pomoci eurofondov. Tu mám takú prvú zásadnú výhradu. Dnes vôbec nie je isté, či tie eurofondy, ktoré môžeme získať na rekonštrukciu reálne dostaneme. Samozrejme, že pokiaľ neskúsime, tak nevieme, takže ešte do tejto miery by som bol ochotný akceptovať nákup domu kultúry, ale druhou otázkou je, že keď sa už zadĺži mesto, keď už dostaneme prostriedky z eurofondov ku ktorým treba pridať spoluúčasť mesta, na ktorú tiež netreba zabúdať. Tak je otázka či má mesto kapacitu na to, aby prevádzkovalo taký kolos akým dom kultúry nesporne je. Ja som dal na mestskom zastupiteľstve otázku ako je to napríklad s návratnosťou investícií, ktoré sme použili a ktoré máme každý mesiac napríklad s robotníckym domom. Čo je nepomerne menšia kultúrna ustanovizeň ako dom kultúry. Nedostal som možno celkom uspokojivú odpoveď, pretože tak ako som mal a mám obavu v prípade robotníckeho domu, tak ju mám ešte v prípade domu kultúry ešte väčšiu do akej miery bude mesto schopné utiahnuť prevádzkovanie po tom ako nám dôjdu eurofondy. Hovorí sa o vybudovaní niečoho na štýl kreatívneho priemyslu. Ja som presvedčený o tom, že by to mohlo fungovať, ale bude to chcieť zo strany mesta možno naozaj nemalý kúsok menežérskeho kumštu. Tu som možno iného názoru ako väčšina v zastupiteľstve, pretože ja si nemyslím, že by sa mesto malo venovať práve takémuto prevádzkovaniu, ale mám ten názor, že by to mali robiť mimovládne organizácie alebo potom profesionálne spoločnosti, ktoré nebudú mať iný zámer ako je tento. Mesto by sa malo venovať tomu, aby tu fungovali komunálne služby. Tu je tá najväčšia výhrada, ktorú sme mali viacerí poslanci. Mesto má dnes pod správou školy, skôlky. Mesto sa má venovať tomu, aby sme tu mali kvalitné cesty, aby sme mali lacný odvoz odpadu. Toto sú veci, ktoré dnes mesto zanedbáva, pretože ohlasy občanov na tieto aktivity nie sú najpozitívnejšie a v takejto situácii sa ideme zadlžovať s vysokou mierou rizika. Keď už nič iné, zoberme si príklad koľko mesto dopláca na novú mestskú plaváreň. Samozrejme, že sa všetci tešíme, že ju máme, ale už málo banskobystričanov skúma koľko nás prevádzka tejto plavárne stojí. Takisto by sme mohli hodnotiť aj zimný štadión, čiže to je ďalšia stránka veci. Mám pomerne veľkú obavu ako sa bude táto rekonštrukcia realizovať, to znamená, či bude plne transparentná, či náklady budú naozaj tie najnižšie v zmysle cieľa, ktorým je čo najkvalitnejšia stavba, ktorá bude dlhodobo použiteľná pre občanov Banskej Bystrice.

Takže ak by to bolo len na Tebe, tak by si do toho nešiel?

Ja to vnímam ako príliš veľké riziko, aby si to vzalo na plecia mesto Banská Bystrica. Počnúc eurofondami, ktoré nie sú vôbec isté, že ich získame, končiac prevádzkou. Medzitým tu máme výstavbu. S výstavbou a rekonštrukciou nemá mesto doteraz najlepšie skúsenosti, dodnes sú  viaceré projekty, ktoré sa v minulosti diali a dejú a o ktorých kolujú viaceré historky o netransparentnosti , korupcii a klientelizme.

V mestskom zastupiteľstve si v klube nezávislých poslancov aj s Jaroslavom Kuracinom. Aký máš vzťah s týmto človekom a ako hodnotíš jeho konanie keď prišiel do školy SSV aj s poslancom národnej rady za Kotlebovu stranu ĽSNS a išli tam riešiť tie neblahé veci s pani riaditeľkou?

Ja sa s pánom Kuracinom poznám už 7 rokov a ľudsky si celkom dobre rozumieme. Politicky sa nezhodujeme vo viacerých oblastiach a ideologicky sa tiež zdá, že pán poslanec Kuracina má podstatne ďalej od liberálnej politiky ako ja. Napriek tomu sa snažíme v rámci nášho poslaneckého klubu hľadať to najlepšie pre našich spoluobčanov Banskej Bystrice. V rámci klubu sme sa dohodli, že jeho konanie v súvislosti s kauzou, ktorú ste spomínali je niečo čo by sme na mestskú úroveň neradi dostali a sme tak trochu smutní, že táto kauza poslúžila na politické účely konkrétnej politickej strane, ktorú ja osobne rešpektujem, ale vnímam ako pomerne vážne ohrozenie Slovenska a je mi ľúto, že sa pán poslanec možno chtiac, možno nechtiac dostal do pozície, ktorú takýmto spôsobom propaguje jednu politickú stranu.

     ..."ja vnímam túto kauzu ako zavádzanie občanov tohto mesta"...

Pred parlamentnými voľbami som písal  o avizovanej investícii RKN Global v Banskej Bystrici. My sme vyjadrili pochybnosti smerom k tejto investícii a snažili sa dopátrať kto je vlastne  týmto investorom  a kto za ním stojí a hľadali sme odpovede na mnohé otázky, ktoré vznikali. No dnes si môžeme prečítať oficiálnu správu na ich webe, že táto investícia sa nebude realizovať aj údajne kvôli tomu, že došlo k brexitun a okolo investície bola vedená negatívna medializácia. Dnes mesto čaká na oficiálne vyjadrenie investora. Máš ty nejaké informácie ako poslanec, ktoré my obyčajní bystričania nemáme? Nemyslíš si, že bolo zneužité naše mesto na politickú kampaň?

Celá táto kauza sa dá vnímať v takých troch rovinách. Na jednej strane ako banskobystričan by som veľmi rád privítal, aby sem takáto investícia prišla. Každé novovytvorené pracovné miesto znamená, že o jedného občana menej nám odíde do zahraničia alebo do Bratislavy, o to zvlásť mladí ľudia s ktorými pracujem, ktorí tu nevidia takú perspektívu, ktorá by sa žiadala pre naše mesto. Ale tá druhá stránka veci je, že za akú cenu mala táto investícia prísť do Banskej Bystrice. Nemyslím si, že bolo vôbec vhodné takúto investíciu ohlasovať dva týždne pred voľbami. To súvisí s otázkou do akej miery ju vnímam ako problém vzhľadom na zneužitie dobrého mena nášho mesta. Zhodneme sa na tom, že toto načasovanie a spôsob akým sa prezentovala táto investícia  hovorí takmer jednoznačnou rečou, že naše mesto bolo zneužité na predvolebnú kampaň vládnej strany  a to, že sa táto investícia napokon nerealizuje vrhá tieň podozrenia na to, že možno išlo od samého začiatku o predvolebný ťah a naše mesto poslúžilo ako nástroj tohto predvolebného ťahu. Ja som sa aj ako mestský poslanec pýtal pána primátora, kedže nemám absolútne žiadne informácie, že čo ďalej a čo sa to vlastne stalo. Pýtal som sa ho do akej miery cíti aj on alebo vedenie mesta  v širšom slova zmysle zodpovednosť za to, že tu došlo k takémuto zneužitiu dobrého mena našeho mesta. Pán primátor bol pomerne prekvapený, že sa ho niečo také pýtam,pretože bol prekvapený, že sa vôbec také niečo udialo. Sľúbil, že preverí túto situáciu. Ak si spomínam dobre, tak spomínal ministerstvo hospodárstva a agentúru SARIO, ktorá má na starosti túto investíciu a že bude získavať informácie o tom čo sa vlastne stalo. Úprimne  vám poviem, že nezmysly typu Brexit alebo negatívna kampaň, ktorá údaje súvisela s odmietnutím tejto investície považujem len za zásterku. Našli si vhodnú výhovorku na to, aby nemuseli zrealizovať niečo čo od samého začiatku vyzeralo ako málo pravdepodobné. Ak sa ukáže toto podozrenie ako dôvodné, považujem to za dôvod navyše, aby vedenie mesta zvážilo zotrvanie vo funkcii, lebo ja vnímam túto kauzu ako zavádzanie občanov tohto mesta a za niečo čo má oveľa širší kontext ako len predvolebnú kampaň jednej politickej strany. Môžeme si dať pokojne aj otázku čo za to kto dostal ? A prípadne do akej miery si tým niektorí do budúcnosti budú napĺňať svoje politické ambície. Toto sú vážne veci a práve z tohto dôvodu by mali občania o tejto kauze vedieť čo najviac.

Budúci rok bude Bystrica Európskym hlavným mestom športu? Si rád, že budeme?

Všetko čo môže priniesť pozitívnu publicitu pre naše mesto je samozrejme dobrá správa a vnímal som akým spôsobom sa vývija mesto športu v Košiciach a nemyslím si, že to je až tak bombastická vec ako sa to možno na prvý pohľad zdá. Hovorím to so všetkou úctou k organizačnému tímu, pretože si myslím, že odviedli dobrú prácu, že sa to podarilo a naše mesto bude mestom športu. Na druhej strane si zvážme aké sú s tým spojené náklady a zvážme si do akej miery môžu byť z toho pomyselné výnosy.  Ak to ma priniesť to, že sa budú transparentnejším spôsobom financovať športové podujatia v našom meste, ak to má priniesť to, že sa naozaj šport začne rozvíjať vrátane dnes podľa môjho názoru až neodpustiteľne likvidovateľnému futbalu, tak potom sa budem tomu tešiť, že Banská Bystrica bude mať tento honosný titul. Doposiaľ z informácií, ktoré mám k dispozícii vyplýva skôr, že tento titul nie je až takým exkluzívnym ako sa na prvý pohľad zdá a aktivity, ktoré s ním budú spojené nebudú až tak prínosné pre samotné mesto, tak ako by bolo potrebné. Poukazujem od počiatku môjho pôsobenia v mestskom zastupiteľstve, že financovanie športových podujatí v tomto meste potrebuje dostať nový impulz a preto som aj rád, že pán primátor a zastupiteľstvo súhlasili s návrhom na poslednom zastupiteľstve, aby sa v tejto súvislosti zvolal okrúhly stôl so všetkými súčasnými, minulými a snáď aj budúcimi organizátormi týchto podujatí, aby sa konečne povedalo, aké budú jasné a udržateľné pravidlá, pretože to je to čo tomuto mestu chýbalo.  Ak toto prinesie mestu titul európskeho mesta športu, tak sa potom budem z toho naozaj úprimne tešiť.

Čo znamená tento titul pre nešportujúceho Bystričana?

Možno to, že tých športových podujatí bude viacej, možno to, že sa dozvie, že Banská Bystrica organizuje podujatia o ktorých doposiaľ nevedel, pretože tento titul nesie aj adekvátnu mieru publicity, a pravdepodobne to môže byť celkom pozitívny impulz pre obyvateľov tohto mesta, že sa o šport ako taký začnú viacej zaujímať, či už aktívne alebo pasívne. V tomto smere som naozaj rád, že by šport mohol byť ďalšou z dôležitých vecí, ktoré by bystričanov začala spájať . Už asi menej sa budú niektorí bystričania tešiť, ak to bude spojené s nejakými obmedzeniami, či už v oblasti dopravy alebo zabratia verejných priestranstiev. To patrí k tomu a keď sme išli do takéhoto titulu, tak sme si museli byť vedomí toho, že to bude aj organizačne náročné a možno niektoré citlivé oblasti nebudú vždy verejnosťou vnímané pozitívne.

Nechýba ti kultúrne leto na námestí SNP?

Je toho viac čo mi chýba v našom meste. Už som spomínal niektoré športové podujatia, ktoré v minulosti boli sa dnes organizujú v menšej miere akoby bolo potrebné. Zoberme si napríklad takú banskobystrickú latku, ktorá postupne upadá a niektoré roky sa dokonca neorganizovala. Tam si viem predstaviť, že by mesto aktívnejšie, keď nie materiálne, tak organizačne alebo propagačne vplývalo aby takéto podujatie alebo mnohé iné ďaľšie ktoré boli svetoznáme mali ďaleko väčší dopad na fungovanie alebo vzťah mesta a športu. Keď hovoríme o kultúre, tak sa nemôžem sťažovať, pretože vidieť, že sa mesto snaží v maximálne možnej miere podporovať kultúrne podujatia, ale ešte stále je to oproti iným mestám najmä v zahraničí počas leta len smietka toho, čo by mohlo byť keby sa kreatívnym ľudom vytvárali ešte lepšie podmienky aké tu dnes majú. To súvisí opäť s tým financovaním, ktoré som spomínal, došlo tu k určitým zmenám v minulom roku, ale tam som takisto kritizoval, že napríklad rezerva, ktorú má dnes k dispozícii primátor je pomerne veľká a pomerne málo transparentná. Kritizoval som aj projekty prostredníctvom ktorých sa tieto granty majú získavať a to rovnako ako na kultúru, tak aj na šport, ale aj iné mimovládne aktivity.  Nie sú v elektronickej podobe, čo je dnes štandard a mal som trošku problém s tým, že vo veľkej miere o nich rozhodujú komisie, ktoré si možno medzi sebou celkom aj rozhadzujú tieto projekty nie celkom podľa toho, ako by to malo prináležať, čiže je tam viacej vecí čo zlepšovať. Avšak vidieť na úrovni mesta, že sa týmito návrhmi zaoberajú a ja verím tomu, že kedže sme mali tento rok pilotný v tomto smere, tak nejaké nové zmeny nastanú, niečo bolo už avizované, že možno v septembri tomu ako poslanci vrátime a budem rád, ak sa to posunie opäť vpred,keď budeme načúvať výhradám organizátorov alebo mimovládnych organizácií v tejto súvislosti.

Ako vnímaš to, že Igor Matovič si zarezervoval každý pondelok v lete pre svoje akcie. Hoci bol minulý pondelok priestor rezervovaný nič sa tam neudialo.

Bola dilema pokiaľ si dobre pamätám v klube OĽANO, či organizovať podujatia spojené  s kauzou Bašternák – minister vnútra – premiér pravidelne organizovať na namestí SNP alebo pravidelne pred komplexom bonaparte. Niektorí povedali, že by bolo možné to prestriedať, niektorí si myslia, že by to mohlo byť stabilné na jednom mieste alebo by sa mal robiť pochod. Ťažko povedať, možno práve táto obmena je dobrá, aby sa podarila udržať pozornosť občanov na túto kauzu, pretože to na čo sa dnešná vládna moc spolieha je uhorková sezóna a to, aby ľudia v septembri k tejto kauze už nevracali. Práve preto Igor Matovič robí to čo robí. Pokiaľ viem, tak to rozšírenie na iné mestá, minulý pondelok v Žiline, budúci pondelok to bude v Nitre, pokiaľ viem, tak koncom augusta to bude v Banskej Bystrici. To je tiež jeden z dôležitých marketingových ťahov, ktorým je Igor Matovič známy, aby táto kauza nezanikla a aby v septembri keď budú prerušené schôdze pokračovať sa občania opäť začali zaujímať ako je to s nezávislosťou vyšetrovania týchto káuz a ako je to s prepojením vládnej moci s niektorými ľudmi, ktorí majú vážne problémy so zákonom alebo minimálne je tu dôvodné podozrenie, že ich majú.

..."ak občania niečo očakávajú od mesta,tak je to hovorenie pravdy"..

Akých 5 vecí by si sa snažil zmeniť alebo zapracoval ak by si sa zajtra stal primátorom Banskej Bystrice a druhá, ak by si sa stal županom?

Tak to ste ma celkom zaskočili touto otázkou a hneď 5 z fleku. Každopádne v prípade mesta to je pre mňa trošičku jednoduchšie pomenovať, že som súčasťou mestského zastupiteľstva, čiže vidím aké problémy  mestské zastupiteľstvo rieši. Je to určite otázka parkovania v našom meste. Ja som bol, som a budem najvväčším odporcom v tomto meste pokiaľ ide o systém parkovania aký tu dnes máme, to znamená, že parkovanie je dnes realizované prostredníctvom súkromnej spoločnosti, ktorá má výrazne pošramotené meno hlavne potom čo sa deje v Košiciach. Hovoríme o spoločnosti EEI. Vôbec si nemyslím, že je dobré aby mesto Banská Bystrica nechávalo zarábať na verejnom priestranstve práve takúto spoločnosť alebo hocijakú ďaľšiu inú. Keď si vedia v Trnave organizovať statickú dopravu a parkovanie v meste samostatne, prečo by to nemala zvládnuť Banská Bystrica. Samozrejme ten výnos by bol omnoho vyšší, takto nechávame bez akéhokoľvek podnikateľského rizika zarábať súkromnú spoločnosť s pozadím, ktoré tak trošku aj najsvedčuje prečo väčšina v zastupiteľstve s takouto zmluvou súhlasila. Ja som bol veľmi proti aby tomu, aby sme len tak odpustili tejto spoločnosti sľúbenú výstavbu parkovacích miest a keby som bol primátorom mesta, tak by som pravdepodobne neváhal ísť do súdneho sporu,pretože ak tu bol nejaký sľub daný, ak tu bola podpísaná nejaká zmluva , tak sa teraz nemôžeme tváriť, že to tu nebolo, že tu musíme spraviť čiaru, len preto, že mesto dostalo len to, čo malo mať vyjednané už na samom začiatku. Čo je ďalšia dôležitá vec, nebola vyvodená žiadna politická ani osobná zodpovednosť voči ľudom, ktorí nastavili takto zmluvy, čo by som ako primátor mesta za žiadnych okolností netoleroval. V tomto prípade musí platiť padni komu padni. Ako primátor tohto mesta by som určite inak pristupoval k autobusovej stanici. Rozhodne si nemyslím, že je správne najprv ohlásiť bombastickú investíciu, že nám súkromný investor ide postaviť autobusovú stanicu a my v plnej súčinnosti mu v tom pomôžeme tým, že tam dovolíme postaviť aj obchodné centrum. Potom je tu významná výhrada architektov ako tá autobusová stanica bude vyzerať. Mesto sa tvári, že je všetko v poriadku. Potom je tu vážna výhrada občanov, ale aj niektorých politikov vrátane mňa, prečo by malo mesto do takéhoto projektu materiálne vstupovať a brať si úver na tento účel s tým, že my budeme mať tú neziskovú alebo v lepšom prípade menej ziskovú časť a súkromný investor si vezme len tú čerešničku na torte – obchodné centrum, kde ma stále zabezpečenú klientelu. Toto považujem za istú formu zrady na občanoch tohto mesta. Mohli by sme sa roprávať napríklad o malých vodných elektrárňach, čo je tiež veľmi vážny problém. Ako primátor tohto mesta by som postupoval veľmi podobne ako súčasný primátor, čiže by som za žiadnych okolností nedovolil, aby sa stavali tieto malé vodné elektrárne. Robil som všetko preto, aby sa majetok ľudí chránil, aby sme nezničili niečo čo už takmer nezvratne nemôžme odovzdať našim budúcim generáciám, tak ako sme to našli, čiže tu vnímam politickú súčinnosť skôr ako pozitívnu a určite by som v tom pokračoval. Čo sú ďaľšie dôležité témy, tak to je parkovanie nie len v zmysle centra, teda v zmysle tých financií, ako som už spomínal, ale aj širšom zmysle v sídliskách, kde sa to stáva čoraz väčším problémom. Tu to vnímam pozitívne, že sa mesto pokúsilo o nejakú verejnú diskusiu na túto tému, ale aj určite by to chcelo, aby naozaj občania cítili, že v akom stave sú parkovacie plochy na sídliskách nie je niečo čo je krátkodobo a strednodobo dané, ale je niečo s čím sa neustále pracuje, pretože občania by mali mať minimálne jasno čo ich čaká. Tu prídu možno aj zlé správy pre občanov mesta, ked budeme musieť nevyhnutne povedať, že viac ako jedno až dve autá na obyvateľa nie je jednoducho udržateľné. Ak je tu požiadavka na parkovanie budeme musieť fungovať aj v istom komerčnom duchu, ale bohužiaľ zvykli sme si, že naše mesto občanom zlé správy posúva len zriedkavo, a to je tiež nie dobré, pretože ak občania niečo dnes očakávajú od mesta, tak je to hovorenie pravdy, ale zároveń nejakej tej vízie, aby mali jasno čo občanov čaká, aj v dobrom aj v zlom.

A čo sa týka župy, tak si myslím, že v prvom rade tam treba urobiť pomerne ostrý rez od praktík, ktoré sa tam zaviedli s príchodom nového župana. Určite by som nedopustil, aby moja rodina, moji spolustraníci boli nosnou silou kraja. Určite by som nedopustil, aby sa niektorí zamestnanci postavili do roviny, aby museli odviesť dvatsiatok svojmu šéfovi, aby boli zamestnaní. V žiadnom prípade by som nevstupoval do situácií, kedy by som nepodpisoval dotácie pre kultúrne inštitúcie len preto, že sa mi ich kultúrny prejav nepáči. Mám na mysli Divadlo štúdio tanca či Bábkové divadlo. Určite by som nebol ten typ župana, ktorý by uprostred divadelného predstavenia  nechal zastaviť predstavenie len preto, že sa mi nepáči. Toto si ja dosť dobre neviem predstaviť, že vôbec tolerujeme v Banskej Bystrici v 21. storočí? Potom sú tu vážne témy, s ktorými kraj pracuje, ako sú cesty 2. a 3. triedy, ako sú eurofondy, ako sú nemocnice a tam vnímam tu situáciu, že fungujeme skôr v režime, že ten kto nič nerobí, tak nič nepokazí. A toto je tiež niečo, čo sa žiadnych okolností nemôžeme do budúcnosti tolerovať obzvlásť, ak máme jednu z posledných príležitostí, aby sme využili fondy európskej únie. Ich odmietnutie len z ideologických dôvodov, tak to je niečo čo môže byť neskutočným problémom aj v konkurencie schopnosti banskobystrického kraja ako napríklad Trenčianskemu alebo Košickému kraju, kde sa fondy využívajú v ďaleko väčšej miere. Čiže toto sú vážne veci, ktoré v našom kraji máme a treba sa s nimi vysporiadať. Ešte taká čerešníčka na torte, ak sa naozaj ukáže, že kraj prišiel o možnosť požiadať o eurofondy kvôli čiernemu zamestnávaniu, potom tu treba jednoznačne vyvodiť politickú alebo možno trestnoprávnu zodpovednosť. Bohužiaľ, o týchto témach sa takmer vôbec nehovorí  a dnes predsedu máme v národnej rade Slovenskej republiky  spolu s ďalšími 13 straníkmi a je mi veľmi ľúto, že občania Slovenska sa k týmto témam ako by nechceli už ani vraciať.

V akom si vzťahu s Richardom Sulíkom?   Keď sledujem jeho a tvoje vyjadrenia, tak vidím nekonzistenciu častokrát, hlavne čo sa týka otázok politologických a politických vo vzťahu k Európskej únií a k týmto vzťahom. Vedel by si mi vyjadriť v akom ste vzťahu, či vieš nejakým spôsobom formovať jeho osobné názory alebo či v strane k týmto témam je tvoj názor formujúci a dôležitý. Máme sledovať aj jeho vyjadrenia k týmto témam. Ako to ty vidíš?

To je ďalšia ťažká otázka. Ja by som povedal, keď sa na to pozrieme z uhľa pohľadu všeobecného, že Európska únia, možno je zahraničná politika ako taká, to je vec, na ktorú sa dá veľmi rozličným spôsobom dospieť k rovnakému cieľu. Rovnako tak Richard Sulík, ako aj ja, máme jednoznačný cieľ a to je zreformovať EÚ. Ani Richard ani ja by sme nikdy nesúhlasili s tým, aby Slovensko vystúpilo z EÚ, pretože dnes nepoznáme žiadnu lepšiu alternatívu, ako členstvo v EÚ. Richard hovorí o tom, čo je dnes vážnym problémom v EÚ, hovorí to pomerne nevyberaným spôsobom, možno to súvisí aj s tým, že je poslancom EP, že v podstate je permanentne je zapojený do týchto procesov aj politicky Ja to hovorím z pozície poslanca NR SR a snažím sa to skôr snažiť hovoriť v tom konštruktívnejšom duchu. Niekomu vyhovuje ten, niekomu onen štýl, ale v čom sa nakoniec vždy zhodujeme je práve to, že Európa nevyhnutne potrebuje reformy. Richard sa venuje zakriveniu uhoriek, ja sa venujem tomu, že nám musí fungovať zelená alebo červená karta národných parlamentov, t. j. ten návrh, ktorý môže posilniť rolu národných parlamentov – tých, ktorých sú najbližšie pri občanoch, pretože ak dnes niečomu čelíme, tak je to odtrhnutie EÚ od občana, kedy naozaj prichádza s návrhmi, ktoré občania nechápu. Richard sa sústreďuje práve na tieto návrhy, ja sa sústredím na to, čomu by sa mohla tá alternatívna EÚ venovať, preto to možno pôsobí dvojkoľajne, ale cieľom je stále to isté – nájsť mechanizmus, aby občania prestali odmietať európsky integračný model, pretože práve integrácia je to, čo prinieslo 70 rokov mieru a prosperity. Napriek tomu, že si mnohí občania na Slovensku myslia, že EÚ nám viac poškodila ako pomohla čísla ukazujú jasne, že opak je pravda, ak tu máme napríklad výhrady k tomu čo EÚ nerobí dobre, tak je to poľnohospodárska politika, na tom sa opäť raz zhodneme. Richard to povie možno trošku vulgárnejšie, možno priamejšie a ostrejšie v čom je problém poľnohospodárskej politiky EÚ, ja sa snažím hľadať spôsoby, ako to povedať možno diplomatickejšie tak, že by sa s nami vôbec na túto tému chceli tí, ktorí sú za ňu zodpovední, rozprávať. Čiže tam možno vnímam aj ja akúsi nekonzistentnosť, alebo možno akúsi dvojkoľajnosť, ale cieľ je v oboch prípadoch rovnaký. Myslím, že toto je pomerne jasné a keď dôjde k vážnej téme, ako bola napríklad otázka brexitu, tak my si vždy sadneme a povieme si akú pozíciu ma Slovenská republika. Richard to povedal vo svojich ideách, že Slovensko by si nemohlo dovoliť, ako Veľká Británia, vystúpiť z EÚ a zároveň povedal dôvody, prečo si mysli, že množstvo Britov bude hlasovať za vystúpenie z EÚ. Ja som bol na čele skupiny poslancov, ale aj občanov, ktorí v zásade hovorili o tom, prečo by Briti mali zostať v EÚ. Konečné rozhodnutie urobili Briti samotní, ale je dôležitejšie, že sa možno až takýmto spôsobom aj tu u nás na Slovensku formujú názory. Každopádne čo sme sa zhodli je to, že pre Slovensko je vystúpenie Británie z EÚ nie dobrá správa. Keď už pre nič iné, tak pre desaťtisíc Slovákov, ktorí dnes v Británii žijú a keď už pre nič iné, tak preto, lebo Británia, aj podľa mňa aj podľa Richarda Sulíka, bola tá, ktorá brzdila vo veľkej miere, možno aj príliš veľké euronadšenie niektorých krajín, a ktorá prichádzala na rokovania s veľmi racionálnymi návrhmi, akým smerom sa má uberať európska integrácia. Toto je náš spoločný cieľ, každý z nás ma k tomuto cieľu možno trošku iný prístup, vyberie si nejakú inú cestu, ale verím tomu, že toto je jeden zo spôsobov, ako osloviť širšie spektrum voličov, ktorí nás v našej zahraničnej politike, v našom zahraničnom politickom úsilí podporia.

Čo hovoríš na to, že tvoj stranícky a poslanecký kolega Peter Osuský dal facku internetovému provokatérovi Rudolfovi Vaskému?

„V prvom rade si myslím, že je to absolútne nepodstatná vec oproti tomu, čo sa okolo nás deje. Myslím si, že keď tu niekto provokuje tak, ako pán Vaský, tak si musí byť vedomí toho, že ide do určitého rizika, možno aj fyzického ohrozenia. Ja prácu pána Vaského nepoznám, pretože ho nesledujem, ale každopádne už som mal s ním tú česť aj osobne a mali s ním česť aj mnohí moji kolegovia a považujem len za zhodu náhod, že bol pán Osuský prvý, ktorý to vyriešil tak, ako to vyriešil. Ja osobne som proti fyzickému násiliu, akémukoľvek, a už tobôž vo vzťahu občan-politik, alebo aj opačne, politik-občan. No a keď sa takáto kauza urodila v čase uhorkovej sezóny, tak evidentne aspoň majú o čom niektorí bulvárni novinári, alebo kvázinovinári písať a s pomerne veľkou nevoľou sledujem ako je tato kauza zneužívaná na politické účely, napríklad zo strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, zo strany niektorých „aktívnych občanov“, ako sa označujú na sociálnych sieťach, ktorí sa podstatne viac, ako facke od pána Osuského pánovi Vaskému sa venujú profilu pána Osuského a profilu pána Vaského a prostredníctvom tejto facky sa snažia ich názory, či už pozitívne alebo negatívne na sociálnej sieti vykresliť. Toto rozhodne nie je správne, ja si myslím, že politická diskusia by mala vyzerať úplne inak a mala by prebiehať ďaleko kultivovanejším spôsobom, pretože práve takto v podstatne ten verejný priestor nekultivujeme, ale ho skôr dostávame do pozície, ktorú nikto z nás nechce mať.“

           ..."rotariánstvo nie je slobodomurárstvo"...

Nedávno si sa stal prezidentom Rotary klubu v Banskej Bystrici. Čo to znamená pre teba? Ako budeš vedieť skĺbiť prácu v Mestskom zastupiteľstve, Národnej rade, predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ a toto? Ako chceš, aby vyzeral Rotary klub v Banskej Bystrici počas tvojho vedenia?

No to je podobný typ otázky, ako som už dostal, že ako to zvládnuť sedieť na toľkých stoličkách. Ale budem veľmi praktický: NR SR zasadá výhradne od utorka vyššie, stretnutia Rotary klubu máme fixne stanovené roky-rokúce na pondelky, takže tu už minimálne teda tá časová skĺbenosť je fajn, rovnako tak mestské zastupiteľstvá sú historicky dlhodobo stanovené na utorky, čiže ani tu nevidím nejaký zásadnejší problém a ako som si pozeral, že kedy budú mestské zastupiteľstvá, tak prekryv je tam iba jeden mesiac a v tomto prípade, pokiaľ nebudem mat vyslovene návrh zákona alebo niečo kvôli čomu by som nevyhnutne musel byt v Bratislave, budem vždy dávať prednosť Mestskému zastupiteľstvu v Banskej Bystrici. Už len preto, lebo prebieha podstatne menej frekventovane, ako zasadnutie Národnej rady. Verím tomu, že sa to dá často skĺbiť. A konflikt záujmov tam v podstate necítim, pretože rovnako v Národnej Rade ako aj v Mestskom zastupiteľstve pôsobím skôr ako opozičný politik, to znamená ako ten, kto prichádza s alternatívnymi návrhmi a dáva pozor na to, čo exekutíva robí, čiže nevidím tam nejaký zásadnejší rozdiel, kvôli čomu by som nemohol zvládať tieto tri funkcie spoločne. Čiže časovo a z hľadiska záujmov tam vidím pomerne veľký priestor na skĺbenie a verím tomu, že sa mi to podarí. Pravdou je to, že prezidentom Rotary klubu budem jeden rok, jeden rotariánsky rok, ktorý trvá od 1. 7. do 30. 6, no a práve počas tohto roku by som chcel venovať pozornosť možno aj zlepšeniu dobrého mena Rotaty klubu v Banskej Bystrici. Vysvetliť ľuďom, že rotariánstvo nie je slobodomurárstvo, ako sa často zamieňa, ako často mnohí, ja to poviem diplomaticky a slušne, neinformovaní občania šíria. My sme organizácia ktorá sa dlhodobo venuje okrem iného aj dobročinným aktivitám, snažíme sa o budovanie takých statkov v našej obci, máme na mysli mesto, ale aj širšie okolie, ktoré poslúži všetkým občanom. Výrazne sme pomohli napríklad Centru nezávislej kultúry Záhrada, výrazne sme pomohli pre niektorých projektoch v Rooseveltovej nemocnici, pomáhame pri budovaní kvalitnejších a možno skrášlenejšieho prostredia pre občanov v Banskej Bystrici. Čiže v tomto samozrejme mienime ďalej pokračovať, nehovoriac o podpore kultúrnych inštitúcií – výrazne sme podporili či už konzervatórium alebo Základnú umeleckú školu v Banskej Bystrici. To všetko sú aktivity, ktoré budem ako prezident podporovať. Rozhodne veľmi dôležitý faktor bude aj to, aby členovia klubu mali pocit možno ešte väčšej súnáležitosti medzi sebou ale aj so svojou obcou, čiže v tomto prípade z Banskou Bystricou, alebo teda širším okresom, ale aj s ostatnými Rotary klubmi, ktoré pôsobia v našom okolí. Zhodou okolností včera na slávnostnom odovzdávaní prezidentstva som mal tú česť tam mať aj prezidentov zvolenského, martinského a druhého banskobystrického klubu a prišiel aj guvernér československého dištriktu, čiže chceme to poňať širšie, chceme sa učiť navzájom, čo všetko pozitívne môžu priniesť Rotary kluby pre spoločnosť a v tomto duchu by som bol rád keby celé moje prezidentstvo odvíjalo. Takže urobím všetko preto, aby takto o rok si mohli nielen rotariáni v Banskej Bystrici, ale aj všetci občania povedať, že malo to zmysel a že teda nielen ako politik ale aj ako aktívny občan Martin Klus priniesol, či už prostredníctvom Rotary klubu, ale prostredníctvom iných mimovládnych aktivít, do ktorých som zapojený, niečo pozitívne pre všetkých občanov.

Kde sa vidíš o 5 rokov?

Ú, to je pomerne ťažká otázka. Zachytil som, že sa moje meno spája z budúcimi voľbami predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja – to je téma nad ktorou som ešte aktívnejšie nerozmýšľal. Samozrejme je to pre mňa cťou, ak by občania mali takýto záujem, ale pravda je taká, že momentálne sa venujem najmä zahraničnej politike a pravda je táka, že vzhľadom na tie aktivity počas nášho predsedníctva v Rade EÚ mám momentálne najbližšie k európskym témam. Čo nevylučujem, to je možno moja voľba do EP v roku 2019, no a potom v roku 2020, pokiaľ nebudeme mať predčasné voľby, verím tomu, že SaS už bude strana, ktorá bude skladať vládu a prirodzene, keďže som tímlíder pre zahraničnú politiku, niečo podobné ako tieňový minister zahraničia, je mojou ambíciou jedného pekného dňa byť ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky, to by bola naozaj veľká profesionálna úloha a pre mňa obrovská výzva. Nemôžem povedať, že tam sa vidím o 5 rokov, ale to sú kroky ku ktorým v rámci svojej politickej kariéry smerujem.

Doc. PhDr. MARTIN KLUS, PhD., MBA sa narodil v roku 1980 vo Zvolene, no celý život žije v Banskej Bystrici. Vyštudoval politológiu, medzinárodné vzťahy, teóriu politiky a marketing na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, Trnavskej univerzite a Sales Manager Akademie vo Viedni. Taktiež študoval v Chorvátsku, Kalifornií, Nórsku a Taliansku. Bol prorektorom na Univerzite svätých Cyrila a Metoda v Trnave, neskôr na Univerzite Mateja Bela. Je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky za SaS, nezávislým poslancom Mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici za obvod Rudlová-Sásová, prezidentom Rotary klubu v Banskej Bystrici (1. 7. 2016 – 30. 6. 2017) a podpredsedom Banskobystrického skrášľovacieho spolku.

David Kapusta a Roland Maťaš