Ako mladý tínedžer sa stal jedným zo stvoriteľov ambiciózneho projektu Kina v Bazéne.  Dnes je súčasťou komunity, ktorá zajtra otvára vzkriesené Artforum v Banskej Bystrici. Slavo má len 20 rokov, študuje v Bratislave, ale tvrdí, že z Bystrice nikdy neodišiel. Stretli sme sa minulý týždeň a  rozprávali sa o minulosti, ale aj o najbližších projektoch.

Kino v bazéne je už súčasťou kultúrneho diania v Bystrici. Podarilo sa vám vytvoriť niečo jedinečné, vyvolávajúce pozitívnu emóciu. Prešiel už nejaký čas, dokonca ste získali ocenenia za aktivistickú činnosť. Ako sa na celý projekt kina v bazéne pozeráš spätne?

  Ak sa to podarí, tak na budúci rok sa uskutoční už 4. ročník Kina v bazéne. Z osobného hľadiska to budem považovať za veľký úspech, pretože 4 roky predstavujú v mojom 20 ročnom živote dosť veľkú časovú stopu. Osobne mám pocit, že Kino už prešlo akýmsi vrcholovým obdobím, keď sme v roku 2014 rozšírili aktivity mimo filmové premietania a získali sme Cenu Most – Projekt roka. Teraz sa asi viac sústredíme na kvalitu podujatí a zároveň sa budeme snažiť prekonať zažité formy, ktoré vznikli. Tento rok v bazéne vzniklo site specific predstavenie s názvom TOK, čím sme vlastne trošku posunuli hranice projektu. Vložili sme do priestoru aj osobný tvorivý vklad. Napriek tomu, že projekt už podľa mňa zažil svoj vrchol, ešte dlho to bude pre mňa osobná záležitosť, vďaka ktorej som sa svojím spôsobom zmenil.

Už si to možno naznačil. Ako vidíš budúcnosť kina? Nejaké nové nápady alebo zmeny?

  Kino v bazéne je projekt umelecký, ale aj projekt aktivistický. Veľmi si prajem, aby do projektu vstúpili noví ľudia, ktorí sa chcú realizovať a my ako autori tejto myšlienky a koncepcie ich môžeme usmerňovať a určovať smerovanie toho, čo sa tam udeje. Priznám sa, že by som nebol veľmi rád, keby sa súčasne rozvinutý koncept začal uberať iným smerom. V prípade bazénu je veľmi dôležitý samotný priestor a ľudia. V zásade si v ňom viem predstaviť čokoľvek, ale všetko musí mať svoj správny čas a okolnosti.

Ktorý film bol najúspešnejší? Ktoré podujatie alebo vystúpenie bolo pre Teba niečím osobné?

  Najväčší zážitok v bazéne pre mňa bol… (ticho) Ja nedokážem pomenovať najväčší zážitok, pretože to bola tá moja osobná premena. To, čo sa za tie 3 roky odohralo vo mne vďaka tomu priestoru, je ten najväčší zážitok. Najúspešnejší film bol film Kandidát, prišlo približne 300 divákov.

 Artforum opäť v Banskej Bystrici. Viem, že v tom máš prsty. Ako je to možné? Kto stojí za týmto vzkriesením?

  V podstate väčšina projektov, ktorým sa venujem, sú projekty založené komunitne, čo je v prípade kníhkupectva celkom netradičná forma. Je to projekt asi o 10 ľudoch, ktorí priniesli finančný, ale hlavne osobný vklad. Vznik myšlienky vzkriesenia Artfora v Banskej Bystrici je veľmi jednoduchý. Bolo to na Vianoce minulého roka, vtedy za mnou prišiel Rado Sloboda s jednoduchou výzvou: „V Banskej Bystrici chýba Artforum,“ povedal Rado a ja som s tým súhlasil. „Poďme s tým niečo urobiť,“ a s tým som súhlasil tiež. (smiech). V novembri teda uvidíme výsledok ročnej práce približne desiatich ľudí.

 Ako sa odlíšite od Panta Rhei? Majú široký sortiment, organizujú besedy. Je vôbec priestor konkurovať?

  Musím s tebou v zásade súhlasiť, lebo mnoho knižiek, ktoré budeme ponúkať sa dajú nájsť aj v Panta Rhei, ale aj inde. Takisto sa tam konajú besedy. My sa chceme odlíšiť v prístupe k ľudom, ktorí si knižky chodia kupovať. Chceme, aby bol osobnejší, aby ľudia chodili do kníhkupectva nielen kvôli nákupu, ale aj zážitku. Je to pridaná hodnota, ktorú majú všetky Artfora od Bratislavy, cez Pezinok a Žilinu až do Košíc. Určite sa aj v Banskej Bystrici nájde množstvo ľudí, ktorým táto pridaná hodnota chýbala.

Čo v nasledujúcich dňoch očakávaš? Kam pôjdeš v Bystrici?

  Nerád rozprávam o nejakej vzdialenej budúcnosti. Už o týždeň do Banskej Bystrice prinesieme významných intelektuálov, ktorí sa predstavia na špeciálnom diskusnom paneli Stredoeurópskeho fóra. To sa už siedmy rok koná v Bratislave. V pondelok 16. novembra, zavíta do Bábkového divadla na Rázcestí oceňovaná ukrajinská spisovateľka Oksana Zabužko, litovský filozof Leonidas Donskis, ale aj sociologička a bývalá slovenská premiérka Iveta Radičová. Vstup je voľný. Na december pripravujeme pokračovanie umeleckého happeningu Pocta ľudskosti, ktorý by sa mal konať v predvečer Svetového dňa ľudských práv. Na rozdiel od minulého ročníka, ktorý sa konal v jednej sále mimo centra, chceme tento rok upozorniť na to, že Banská Bystrica je priestorovo veľmi pestrým mestom a nie je tu šanca pre tých, čo by radi rozhodovali o tom, že čo a kde je správne, pretože umenie a tvorivosť sú pre nás synonymom slobody. Umenie a tvorivosť nemôžu byť obmedzované.

Aké sú výhody a nevýhody Banskej Bystrice z tvojho subjektívneho pohľadu? Čo si vážiš v meste?

  Tá potreba meniť veci v Banskej Bystrici už nie je taká silná, ako bola v minulosti. Teraz, keď som sa presťahoval do Bratislavy, tak mám väčšmi pocit, že Banská Bystrica napreduje sama ako veľký organizmus aktívnych obyvateľov. Už dlhšie mám pocit, že to je veľmi dobré miesto pre život.

Takže sa chceš vrátiť do Banskej Bystrice?

 Nezdá sa mi, že by som z nej niekedy odišiel.

A niečo negatívne? Čo by si zmenil v Bystrici? Čo ti nesedí?

 Na Banskej Bystrici mi vadí Marian Kotleba, ale už na tom pracujeme. (smiech)

Čo si myslíš o nás, o Bystrických veciach?

  Banská Bystrica je mesto, v ktorom sa rozhodne niečo deje a je o čom písať. Bystrické veci vnímam ako nejaký nadštandard voči tomu, čo poskytujú ostatné informačné kanály. Niečo, čo je primárne určené ľudom, ktorí chcú dostať nejaké hlbšie impulzy týkajúce sa nášho mesta. To si však vyžaduje nemalé úsilie a ja verím, že Bystrické veci už čoskoro obklopia ľudia, ktorí sú vytrvalí a plní entuziazmu.

Slavo Sochor (1995) je študentom filmovej scenáristiky a dramaturgie na VŠMU v Bratislave. Tento rok spoločne s OZ Bazén v Banskej Bystrici zorganizoval už tretí ročník projektu Kino v bazéne, ktorý sa snaží o revitalizáciu zabudnutého areálu Gymnázia Jozefa Gregora Tajovského. V novembri tohto roku spolu s priateľmi v Banskej Bystricii opätovne otvárajú kníhkupectvo Artforum. Popritom spolupracuje s viacerými kultúrnymi inštitúciami a podujatiami v Banskej Bystrici  a Bratislave.