Dnes som sa netradične rozhodol zájsť na raňajky do vinárne. Viete, večer predtým bol bujarý, ráno plávajúce a vôľa ukludniť žalúdok nulová. Preto som sa rozhodol prejsť po meste, nech predýcham a potom ak bude dobre najem sa. Aj sa tak stalo a nečakane som naďabil na ponuku jedla vo vinárni Beniczký. A prinášam aj svoje hodnotenie.

Prostredie

Hladný ako vlk som vpálil do podniku a snažil som sa vytesniť zo svojej hlavy vedomie, že som vo vinárni, kde prioritne podávajú to, vďaka čomu som sa cítil ako som sa cítil. Otvorím dvere a privíta ma príjemná atmosféra, ktorá dá hneď zabudnúť na eskapády včerajška. Príjemnú hudbu podčiarkla príjemná obsluha, do detailu zladené zariadenie, ktoré dokonale korešpondovalo s navodenou atmosférou. Osobité posedenie zasadené do historického charakteru budovy, ktoré ho svojskosťou vhodne doplňovalo. Proste pop..i 🙂 nech dám do toho aj trocha „drajvu,“ nielen „pseudodekoratérske drísty.“

Jedlo

Poznáte to… opica je sviňa, ste hladný, zjedli by ste aj kravu, ale aj tak ju nechcete, lebo sa bojíte, že by vám bolo zle. „Sral“ to pes, naložíte si aj tak a najlepšie niečo, čo často nejete, možno aj nikdy. A tak som si povedal, že si založím niečo na boky a zdravý cholesterol –  poriadne anglické raňajky a k tomu omeletu. K tomu som si dal nie veľmi tematickú kávu, ale kofeín je potrebný. Na jedlo som dlho nečakal, boli dodržané štandardné časové rozostupy. Keď pristál predo mnou tanier, zabudol som na včerajšok a s radosťou sa pustil do jedla, slaninka správne prepečená, vhodné prerastená. Vajíčka dobre namiešané a pripravené, doslova radosť konzumovať. Jedinou slabinou na tanieri bola klobása – úprimne neuškodila, ale zase to nebola žiadna sláva. Celkovo jej chýbala výraznejšia chuť, lebo táto nejasná zabíjala ostatné chuťové bunky. Znie to divne ale klobása bola veľkou slabinou, ktorá keby  sa odstránila posunula by jedlo o level vyššie. Fazuľky padli vhod, akurát ich bolo veľmi málo. Čo ale musím veľmi oceniť je spôsob servírovania a aranžovania. Minimalistické, bez rušivých vplyvov na krásnom tanieri. Druhý chod v podobe omelety mal len jeden nedostatok, trvalo skoro 15 minút kým sa predomnou ocitla, ale chvalabohu kvalita nechala zabudnúť na tento nedostatok.

Celkovo raňajky u Beniczkého hodnotím pozitívne ale kuchyňa musí vylepšiť kvality klobás a keďže som ich navštívil už dva krát aj vyrovnanosť podaných „výkonov.“ Ak sa to podarí, nepoznám lepšie miesto na anglické raňajky, ba ani v Londone sa také nenájde 😉

Zlepšenia

Čo navrhnúť? Okrem spomínanej klobásky ma nič nenapadá… cenotvorba primeraná, pre niekoho možno na hranici, ale zato dostanete na tanieri potešenie. Keby bol domáci chlebík viac cítiť ránom, prospelo by to gastronomickému zážitku. (rozumej keby bol teplý ako z pece). Samozrejme vyrovnanosť podávaného jedla a hlavne držať  sa správne pri zemi.

Pochvala

– Obsluha – super, príjemná, usmievajúca sa, veľmi profesionálna, ale pritom odviazaná bez zbytočného pátosu
– Prostredie – veľmi pekne zladené, podčiarknuté dobrým hudobným podmazom
– Káva – naozaj kvalitná a dobre servírovaná káva
– Primeraný výber jedál, veľmi dobre doplnených kvalitným výberom vín – ale to až na ten večer 🙂

Viac o Beniczky : https://www.facebook.com/beniczky

Valibuk

Valibuk.Chlapec mocný, silný čo už od nemapäti na dobré jedlo zuby si brúsi. I neraz keď jedlo nieje podľa gusta jeho, zabrýzga a povie ostro. Valibuk si po svete chodí a jedlo kde skúsi i zhodnotí. Cieľom jeho nieje chýrne jedla hodnotiť, skôr obyčajne bežne čo na stolec v rámci MENU kelner nosí.