Týždeň prešiel ako voda a Valibuk na „menulov“ znova vybral sa. I zachcelo sa mu exotiky tak vybral som sa do Ameriky. A nie do hocijakej, ale Južnej na Internátnej ulici č. 24, kde nájdete Pizzeriu Brasil.

Prostredie

Exotický príchod sa veľmi nekonal, zaparkujete pre bývalým nákupným strediskom ASTRA, ktoré sa nesie v prudko funkcionalistickom štýle socialistického realizmu. Po pár krokoch sa ocitnete pred bežnou slovenskou terasou, ktorá ma spoločné s Brazíliou asi len to vyklčované drevo, ktoré sa na ňu použilo. Interiér mierne zaváňa nádychom exotiky v podobe ultra moderného feelingu, ale aj to málo, čo môže navodzovať dojem Brazílie prekazí odrhovačka z Vtipného rádia. Svoje zlé pocity si radšej nechám pre seba a chválim pekný bar so širokou paletou nápojov.

Obsluha

Obsluha v pizzerii Brasil nie je vôbec brazílska a už vôbec nie exotická. Zapadá do slovenského štandardu unudeného čašníka, pre ktorého je utrpením, že pracuje. Však mohol byť jadrový fyzik a mať 3 Nobelové ceny, ale znechutilo ho školstvo a tak teraz si trieska hlavu nad premárnenými šancami. Vôbec mu nedopína, že lepším správaním a milým úsmevom možno na sprepitnom vyzbieral svoj celodenný plat – ale to by sa musel snažiť.

Jedlo

Nenechajme sa znechutiť, veď ide o jedlo 🙂 tak šup si objednať. Menu ponúka klasický výber 3 jedál a polievky. Objednávam si teda cibuľačku s hubami a hovädzieho tokáňa na víne s tarhoňou. Na jedlo sa nejak dlho nečaká, ale spríjemnil som si chvíle novinami, kde som sa dočítal že Alan z filmu Vo 4rici po opici schudol a Boris Dollár ma zase inú. Polievka prerušuje moje čítanie o nových prsiach ďalšej blondíny a štúdium už vylúštenej sudoku. Prekvapením je bohužiaľ aj servírovanie jedla – tanier ako z poslednej vojenskej kantíny, obitý na každom rohu, ani jedna hrana rovná, už chýba len hliníkový príbor. Ten chvalabohu nie je a tak idem ochutnať polievku. Teplota môže byť, ale neuškodilo by, keby bola teplejšia. Chute sú vyvážené a cibuľa výrazná, tak akurát pre obedové menu. Celkovo je chuť polievky dobrá, avšak nič svetaborného. Keď som dojedol, chcel som sa vrátiť k sudoku a prsiam, ale moje pubertálne nadšenie prerušilo jedlo naservírované rovno na rozložené noviny. Okej ide sa na druhé – tanier zase obitý, že by už ani Hawkeye Pears nedokázal z toho jesť, ale Valibuk je iná káva – dal som to.

Celkovo však jedlo bieda, tarhoňa tvrdá, čo vlastne vysvetľuje stav tanierov. Mäso dobré, vhodne zladené s omáčkou, ale bohužiaľ všetko znegovalo servírovanie, tarhoňa a taniere. I keď cena menu 3,50€ je fajn a príjemná, prostredie, obsluha a vybavenie zráža pizzerii nohy a robí ju slovenským priemerom z Detvy.

Zlepšenia

Všetko čo súvisí s vybavením – taniere, príbor, menu karta, servírovanie. Načrtnúť aspoň atmosféru Brazílie ak sa volám pizzeria Brasil – i keď od kedy je pizzeria vývozným znakom Brazílie? No neviem ale určite ZLEPŠIŤ OBSLUHU!!!

Pochvala

–          spracovanie hovädzieho mäsa

–          chuť polievky, po ktorej keď si odgrgnete neotrávite svoje okolie

Valibuk

Valibuk.Chlapec mocný, silný čo už od nemapäti na dobré jedlo zuby si brúsi. I neraz keď jedlo nieje podľa gusta jeho, zabrýzga a povie ostro. Valibuk si po svete chodí a jedlo kde skúsi i zhodnotí. Cieľom jeho nieje chýrne jedla hodnotiť, skôr obyčajne bežne čo na stolec v rámci MENU kelner nosí.